Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie stojí na miernej vyvýšenine nad miestom nazývaným Garda. Tesne pred kostolom sa v minulosti vypínala krásna mohutná lipa, ktorá bola dokonca zakreslená v leteckých mapách ako orientačný bod. V súčasnosti už neexistuje, pretože vyschla a bola vypílená.
Kostol má jednoloďový pôdorys obdĺžnikového tvaru s polygonálnym uzáverom. Má rovný strop, vstavanú vežu a murovaný orámovaný chór
Malé sanktuárium je od lode kostola vyvýšené o jeden stupeň a oddelené nízkou kovanou mrežou, tzv. šrankami. Interiér sanktuária vytvára pseudorománsky oltár z roku 1896 so zasklenou vitrínou a plastikou súsošia malého dieťaťa Panny Márie v lone sv. Anny a sv. Joachyma. Po stranách dopĺňajú oltár plastiky Božieho Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie. Na podmurovaných rímsičkách polygonálneho uzáveru stoja plastiky sv. Štefana a sv. Václava. V murovanom výklenku pravej steny stojí plastika Ružencovej Panny Márie. Sanktuárium dotvára menšia lavica pre modleníka a väčšia pre miestnu honoráciu.
V interiéri lode stojí na podmurovanej rímsičke polychrómovaná drevorezba barokovej Piety z konca 18. storočia. Na ľavej strane stojí na podmurovaných rímsičkách niekoľko menších plastík. Z voľne visiacich obrazov nachádzajúcich sa v kostole možno spomenúť olejomaľbu sv. Jozefa, obraz Trnavskej Panny Márie a olejomaľby krížovej cesty strednej veľkosti, ktoré sú rozvešané po stenách v celej lodi. Na ľavej stene bola kazateľnica s polygonálnym parapetom z roku 1896.
Najcennejšou pamiatkou v kostole je olejomaľba sv. Jozefa väčšieho formátu. V kronike Obce Ratkovce sa píše, že podľa ústneho podania by to mal byť oltárny obraz pôvodného malého kostolíka, ktorý bol najprv kaplnkou a stál na mieste dnešného kostola, z roku 1706. nápis o tom bol objavený na jednej doske nájdenej pri oprave veže v roku 1969.
V roku 1934 boli v kostole prevedené stavebno-maliarske práce. Organový chór bol predĺžený asi o 3 metre smerom k oltáru. Interiér kostola je po prvý raz vymaľovaný v podobe ako ho poznáme dnes. Nad presbytériom sú štyri kruhové maľby akoby v podobe venca: sv. Don Bosco, sv. Jozef s malým Ježiškom, sv. Terezka Ježiškova a sv. Alžbeta. V strede lode je veľká stropná maľba elipsovitého tvaru, znázorňujúca „Reč na hore“. Na ľavej stene po strane barokovej kazateľnice je zobrazený príchod našich vierozvestcov Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Olejový sokel vysoký asi 140 – 150 cm imituje mramorové obloženie stien. Pôvodné olejomaľby krížovej cesty väčšieho formátu boli rozpredané občanom, lebo nezapadali do maľovky interiéru. Sú nahradené obrazmi hlbokotlače do maľovky interiéru. Sú nahradené obrazmi hlbokotlače krížovej cesty, veľkosťou prispôsobené maľovke. Náklady za prevedenie stavebných prác a maľovky hradili občania zo zbierok a milodarov. Stravovanie maliarov bolo z tzv. Radu, čo znamená, že stravu maliarom nosila do kostola každý deň iná gazdiná.
Sakrálne pamiatky
V dedine i v samotnom chotári Ratkoviec sa zachovalo niekoľko menších sakrálnych pamiatok. Oproti budovy obecného úradu(predtým tam bola škola) stojí tradičný trojičný stĺp z roku 1828, ktorý bol renovovaný v roku 1928. na cintoríne oproti kostolu stojí na štvorcovom podstavci klasický kamenný kríž s korpusom z 19. storočia a pod ním je plastika Sedembolestnej Panny Márie. Tento kríž je z 1. pol. 19. storočia a renovovaný bol v roku 1931. Kamenný mariánsky stĺp pri kostole je z roku 1796 a zrenovovaný bol v roku 1848. Prícestný kríž(tzv. Čierny kríž) je kamenný so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1805 s nápisom a datovaním. Pri hornej hradskej(cesta medzi Malženicami a Pečeňadmi) stojí socha sv. Jána Krstiteľa. Na chotárnej medzi s Pečeňadmi v pravom rohu časti „Nadávky“ stojí pri úvoze plastika Piety.
Bartolomejská noc
Pán Štefan Malovec v Kronike Obce Ratkovce píše, že na veriacich v Ratkovciach otrasne zapôsobila správa o rozpustení kláštorov na Slovensku v noci z 13. na 14. apríla 1950. Duchovenstvo, klerici a rehoľné sestry vo všetkých kláštoroch na Slovensku boli za asistencie príslušníkov SNB a štátnej bezpečnosti zatknutí a následne sústreďovaní do táborov ako bol napríklad Podolínec. Pod zámienkou protištátnej činnosti prepadol všetok cirkevný majetok štátu. Duchovenstvo, klerici a rádové sestry boli podľa závažnosti „previnenia“ súdení a odsúdení do pracovných táborov hlavne v Čechách, kde im bola prideľovaná najponižujúcejšia práca.
Z občanov malých Ratkoviec boli týmto zásahom štátnej moci postihnutí nasledujúci rehoľníci a rehoľníčky:
Rudolf Mikuš, páter jezuita, prvý provinciál jezuitov na Slovensku
Benedikt Jakabovič, jezuita
Jozef Paulík, páter salezián
Vladimír Kleštinec, klerik jezuitského rádu
sestry Agneša a Mária Mikušové, rádové sestry
