Rímskokatolícky kostol v Červeníku je zasvätený tajomstvu Obetovania Panny Márie. Bol aj kostol v pôvodnom Červeníku pri Váhu zasvätený tomuto tajomstvu?
Dá sa predpokladať, že áno. Sviatok Obetovania Panny Márie je totiž v Cirkvi sviatkom, ktorý siaha hlboko do histórie. Vo východnej Cirkvi sa slávil už od roku 750. V západnej Cirkvi sa rozšíril najskôr za Gregora XI. V r. 1372 a neskorší pápež(Pius II. a Pavol II.) ho obdarili aj odpustkami. Z uvedeného sa teda možno seriózne domnievať, že aj v pôvodnom červeníckom kostole bolo ako titulus práve toto tajomstvo.
Ako pôvodný kostol vyzeral a aké rozmery mal, to možno raz ukážu vykopávky v pôvodnej lokalite. Zatiaľ v tomto smere nevieme vôbec nič.
Terajší kostol v Červeníku(neskoré baroko) sa začal stavať v r. 1726. Múry boli hotové v r. 1733. Nato zostal celých 40 rokov bez strechy. V r. 1775 bol pokrytý šindľovou strechou a zaklenutý. V r. 1787 bol dokončený a veža pristavaná v r. 1809. V r. 1848 bol kostol rozstrieľaný, potom znovu pokrytý a obnovený. Po obnovení bol riešený ako centrálna stavba – má rovný uzáver s pristavanou sakristiou a kaplnkou Božieho hrobu. Veža je prestavaná. Presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou dosahujúcou na vtiahnuté piliere. Loď je zaklenutá v centrálnom priestore českou plackou a v polkruhovitých výklenkoch konchou. Nad konvexne riešeným chórom je pruská klenba. Hladké fasády majú lizény. Veža je situovaná na stredovú os štítového priečelia, má zvoncovitú strechu. Za menzou pilastrová architektúra s nadstavcom, uprostred je obraz Obetovania Panny Márie, okolo neho dve plastiky a vázy.
Má jeden bočný klasicistický oltár zasvätený sv. Štefanovi prvomučeníkovi. Oltár pochádza z konca 18. storočia. Tvorí ho pilastrová a stĺpová architektúra s nadstavcom, kde je obraz Panny Márie. Uprostred oltára je nika s plastikou sv. Štefana-diakona, pvomučeníka, pri nike sochy Panny Márie. Klasicistická kazateľnica pochádza z konca 18. storočia.
Organ
Červenícky organ je síce jednoduchý, bez štýlových zvláštností, ale jeho zvuk je veľmi príjemný a pre červenícky kostol úplne vyhovujúci. Postavil ho K. NEUSSER, Nový Jičín. Má sedem živých registrov a dol tri spojky, ovládateľné nohami. Je mechanický. Kedysi sa mechy len šliapali. Dnes je vybavený elektrickým motorom na napĺňanie mechov vzduchom.
Pri slávnostných príležitostiach v kostole účinkuje miestna dychová hudba a podľa schopnosti organistu ju organista doprevádza organom.
V najstarších kanonických vizitáciach sa organ nespomína a je teda isté, že je hodne neskoršieho pôvodu.
V kryte organového stola, na vnútornej strane pred kolenami organistu je niekoľko zápisov, ktoré pochádzajú od vynikajúceho organistu a riaditeľa školy Antona Šmeringu. Okrem maďarských poznámok a veršov sú i tieto slovenské: „Za 40 rokov zkusil som, že na našom lude je len škrupina náboženstva. Včas pokušenia a podvodu i ta škrupina odpadne. Málo rovných a duševných ľudí nájdeš.“
Dojímavé je aj akoby životné vyznanie toho istého pána organistu, vyjadrené na tom istom mieste krytu. Je písané vo veršoch.
Prekonal som Kalvárie cestu trnistú
čo ma útrapa dlhý čas morila hrozne.
Hľa už pozbyla moci zlosť, vzdychnem si voľne:
Od Teba, Bože, úfam len odplatu istú.
Tebe som, Bože, vždy verne i vlasti slúžil,
vďaku od sveta nečakal, žiadosť to mýlna,
čo sa mne splnilo poviem ti: uč sa odo mňa.
Pracuj Bohu a národu, keď si to sľúbil.
Chór je neveľký. Vstup naň je zvonka – vystupuje sa naň schodmi, ktoré sú zo severnej strany – z ľavej – hlavného vchodu do kostola. Schodište je kryté.
Z chóru je výstup aj na vežu kostola, z ktorej je možné vojsť aj na povalu kostola.
Veža
Bola pristavená v r. 1809. Má cibuľovité zakončenie. Baňa veže bola pôvodne pokrytá pozinkovaným plechom. V rokoch sedemdesiatych bola však pokrytá medeným plechom a strecha kostola zasa hliníkovým plechom s červeným povrchom. Tieto práce vykonal klampiarsky majster z Myjavy Walter Smyčka.
Veža má aj hodiny – mechanické, ktoré inštalovali zámočníci Michal Adamkovič, Klement Blažko a Ján Podolák.
Vo veži sú tri zvony. Pôvodne však boli len dva. Tretí – „Florián“, bol pôvodne na zvonici, ktorá stála uprostred obce.
Veľký zvon, zvaný Sv. Jozef má tento nápis: Tento zvon bol uliaty r. 1923, preliaty z milodarov rímskokatolíckych veriacich z Červeníka za farára Petra Haramiu v r. 1981.
Stredný zvon má len tento kolopis: Tirnavia 1861. Jozef Wilhelm Fischer in Tirnau.
Tretí – malý zvon – má tento kolopis: K úcte sv. Floriána uliaty z milodarov občanov Verešvárskych v r. 1921. Sv. Florián, oroduj za nás. Uliato od Richarda Herolda v Chomútove. Tento zvon bol na kostolnú vežu zo zvonice prenesený v roku 1963.
v strednej časti veže v kúte podlažia sú umiestnené sochy, ktoré kedysi boli v kostole. Sú to všetko sochy zo sádry. Je tam socha sv. Terezky, socha Sedembolestnej Panny Márie, Panna Mária Lurdská a socha sv. Františka Asiského.
Zvony sa kedysi obsluhovali ťahaním povrazov. V súčasnosti je pohon zvonov na elektrinu, ovládaný zo sakristie.
Veža – a tým vlastne celý kostol, je zabezpečená proti bleskom hromozvodom.
Kostolná strecha má rýny a voda zo strechy je odvádzaná do priestranstva cintorína. Okolo kostola je cca 1m široký betónový chodník.
Občania sa o kostol príkladne starajú. Zvlášť vnútorná výzdoba je vždy vkusná, kvety najmenej raz za týždeň čerstvé. Ozdobuje sa len živými kvetmi.
Kríže:
V r. 1826 bol postavený kamenný kríž a pod ním reliéf Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jána, apoštola,
miláčika Pánovho. Tento, tzv. Hlavný kríž, sa nachádza asi 15m od vchodu do cintorína na pravej – južnej – strane cesty do kostola.
Pri Starej škole, v súčasnosti na rázcestí: k železnici k nadjazdu – cez Mlyny, jednoducho na Hornom konci, povedané po „verešvársky“ je pekný kríž z pieskovca s reliéfnym korpusom. Pod ním je plastika Panny Márie. V spodnej časti kríža vo forme tabule je nápis: NA ČESŤ CHÁLU BOŽU DAL VYSTAVIT K ŽÁČKOM K MODLENÍ ŠOKA MICHAL SE SVÚ MANŽELKU AJ Z DÍTKAMI 1883. Dala obnoviť v júni 1982 Mária Vančová.
Na rázcestí Červeník-Leopoldov-Madunice, za železničným podchodom – pri Jozefovi Pastorkovi – je prícestný kríž opäť z pieskovca. Je z polovice 18. storočia – z r. 1760. V strede kríža je plastika Sedembolestnej Panny Márie a v spodnej časti je vyššie uvedený rok. Iné údaje na kríži nie sú. Kanonická vizitácia z r. 1788 uvádza, že PRI VCHODE DO TEJTO OCE STOJÍ EŠTE JEDEN KRÍŽ, DREVENÝ, S OHRADOU, KTORÝ DALA POSTAVIť SAMA OEC A AJ HO OBEC UDRŽIAVA. Ten však určite odstránili po vystavení kamenného. Nezhodujú sa však roky: vizitácia z r. 1788 a kamenný kríž tam bol postavený už v r. 1760 a vizitácia ho vôbec nespomína. Lenže takých nezrovnalostí teraz nasleduje viac. Nie je vylúčené, že vizitátor sa o údajoch nepresvedčil na mieste – aspoň v prípadoch o krížoch a sochách.
Ďalší kríž je na takzvanom „Hornom výhone“, neďaleko nadjazdu. Je to tiež prícestný kríž z pieskovca. Neďaleko je „obaľovačka“ pri Malom Vážku. Je to takzvaný Kuzmov kríž. V hornej časti je reliéfny korpus. V dolnej časti je tento nápis: NA SLÁVU BOŽIU POSTAVIL JOZEF KUZMA S MANŽELKOU V R. 1881.
Treba sa ešte zmieniť o MISIJNOM KRÍŽI, ktorý je na ľavej – severnej – strane vchodu kostola. Na priečnom ramene je nápis: SPAS DUŠU SVOJU. Potom nasledujú roky, v ktorých sa konali misie: 1919, 1931, 1965, 1991, 1996 a 2009. nie je to pôvodný kríž, ale kríž nový, pretože pôvodný bol už poveternostnými podmienkami veľmi narušený. Zdá sa, že niektoré roky misií chýbajú. Misie totiž bývali v tejto obci častejšie. Rozhodne sa konali niekedy v r. 1938-39 a určite po druhej svetovej vojne. Ťažšie je ž zistiť roky presne. Toľko o krížoch v Červeníku a v jeho chotári.
SOCHY v Červeníku sú nasledovné: Najsvätejšia Trojica, Svätá Rodina, Sedembolestná Panna Mária, Svätý Ján Nepomucký.
O súsoší Sv. rodiny a Sedembolestnej Panny Márie hovorí vizitácia z r. 1788 nasledovné:
V obci Verešvár sú tiež dve kamenné sochy a síce; jedna predstavuje Ježiša, Máriu a sv. Jozefa, sv. Rodinu, ktorú dal postaviť v r. 1775 obyvateľ tejto obce Juraj Chovancsek, druhá medzi cestami kráľovskou a súkromno pri verešvárskej ceste Bolestnej Matke Ježišovej zasvätená, od predkov spomínaného Chovančeka postavená(nevie sa v ktorom roku).
Súsošie Svätej Rodiny je na vysokom stĺpe. Medzi Pannou Máriou a sv. Jozefom je dieťa Ježiš. Asi v strede stĺpa – po jeho stranách sú dve plastiky: na jednej strane plastika sv. Floriána, na druhej strane socha iného svätca. V nižšej časti stĺpa – podstavca, je vytesaný rok 1772(vizitácia uvádza rok 1775!). pod letopočtom je vytesaný krížik a pod ním táto invokácia: Svätá Rodina, oroduj za nás. Pod týmto nápisom je len farbou dopísané: Dala obnoviť v júli 1982 rodina Blašková.
Druhá socha, ktorú spomína vizitácia, je socha Bolestnej Matky Božej. Táto socha, či súsošie, sa nachádza v predzáhradke Vančovej rodiny, neďaleko podchodu smerom na Leopoldov, po „verešvársky povedané“ na dolnom konci.
Na neveľkom širšom podstavci je toto súsošie: v strede, trochu vyvýšená je Sedembolestná Panna Mária. Niečo nižšie sú sochy z jednej strany sv. Rochus, z druhej strany sv. Vendelín. Na podstavci je tento nápis a letopočet: BLAHOSLAVENÁ PANA MARJA BOLESNÁ ROKU 1850. Pod týmto nápisom je opäť len farbou poznámka: Dala obnoviť rod. Vančová v septembri r. 1982.
Ide rozhodne o súsošie, ktoré spomína vizitácia z r. 1788. A na súsoší je rok 1850 – teda o 62 rokov neskorší.
Je len jedno možné vysvetlenie na tento nesúlad: sochu Sedembolestnej dali vyhotoviť skôr, v onom neznámom roku a sochy sv. Rócha a sv. Vendelína dali uroiť dodatočne azda v roku 1850. Je to len domnienka – ale zaiste nie bez podkladu.
V obci je ešte súsošie Najsvätejšej trojice. Podstavec tohto súsošia je naspodu širší a asi od polovice užší. Na hornej časti je súsošie Najsvätejšej trojice, na nižšej časti z oboch strán je socha svätcov. Na spodnej časti podstavca je tento nápis: TÁTO SV. TROJICA POSTAVENÁ JE ZO ŠTEDROSTI A POOŽNOSTI MICHALA GACZI 1894. Pod týmto vytesaným nápisom je farbou dopísané: Obnoviť dala v júni rodina Gatciová.
Pred vchodom do cintorína, na ľavej – severnej – strane je socha Svätého Jána Nepomuckého. Stojí na neveľkom podstavci, v ktorého oválnom venci je nápis: Svätý Ján Nepomucký, oroduj za nás. Pod touto invokáciou je farbou dopísané: obnovené v júli 1982. na podstavci na žiadnej strane nie je udaný rok inštalovania tejto sochy. Nespomína ho ani kanonická vizitácia. Dr. Ľudmila Hromadová, historička, pracovníčka SUPSOP-u však uvádza v literatúre rok 1819.
Všetky spomenuté sochy sú z pieskovca. Na veľkú škodu je ich obnovenie z roku 1982. zaiste úmysel dobrodincov bol ten najlepší. Žiaľ, podujal sa na to neodborník, laik, úplný amatér v umení, pretože tieto kamenné plastiky VYKOLÓROVAL olejovými farbami, ktoré zamedzujú dýchanie kameňu, ktorý pod silnou vrstvou olejovej farby zvetráva, rozpadáva sa, ako je to už na mnohých miestach vidieť.
Pomník je v Červeníku len jeden a to pomník padlým vojakom v prvej svetovej vojne. Jeho podrobný popis nájde láskavý čitateľ v stati Zväz požiarnej ochrany.
Obraz Panny Márie na drevenom neveľkom podstavci či stĺpiku je OBRAZ PANNY MÁRIE USTAVIČNEJ POMOCI. Nachádza sa neďaleko hája, pri vyústení cesty z Červeníka okolo objektov Jednotného roľníckeho družstva na hradskú, ktorá spája Trakovice s Madunicami, prípadne neďaleko mostu nad diaľnicou Bratislava-Piešťany.
Obrázok je vo veľkej úcte. Pravidelne je pri ňom obmeňovaná kytička čerstvých kvetov. Ani stĺpik, ani obrázok nemaj´ani historickú, ani umeleckú cenu. Je výrazom iba spomenutej religiozity obyvateľov Červeníka. Kto obrázok tam umiestnil a kedy – nik nevie. Je to záležitosť 20. storočia, pretože v minulom storočí ho nik a nikde nespomína – a ani najstarší obyvatelia Červeníka o tom nevedia.
Predsa stojí za zmienku, že vo viacerých starších domoch boli v strede domu pod rímsou malé niky – výklenky, v ktorých mali títo obyvatelia malé porcelánové sošky panny Márie alebo malého Ježiška. Čosi podobné možno ešte tu i tam vidieť na dvojákoch či trojákoch náhrobníkov na cintoríne.
